Únor 2011

"Pán školník, ja si prosím jedno Pepíno"

23. února 2011 v 22:46 | Nikita |  Moje keci
Téma sex mi veľmi sadla. Najmä teraz, keď cítim, že som pripravená. Nielenže pripravená ja po tom priam prahnem.
Konečne som spoznala muža ktorý by za to stál. Doteraz som o sexe premýšľala ako o niečom, čo sa ma minimálne ďalšie 2 roky nedotkne. Veď mám len 16. Nikdy som nepatrila medzi dievčatá ktoré by si povedali "Preboha mám 16 a ešte som nemala sex" Naopak mi 16 príde vek príliž nízky, ale aj napriek môjmu bývalému presvedčeniu, cítim, že už pripravená som.
Pamätám sa ako sme mali v piatom ročníku sexuálnu výchovu a učiteľka nám vysvetlovala čo je to orgazmus...Ako keby som to už nevedela. Vlastne ani neviem kedy som sa dozvedela čo to je. Proste som to vedela . Tiež nás upozorňovala aby sme vždy pri sebe nosili kondómy. Mala som okolo 11 a myslela si, že je nevyhnutné nosiť v mojom medvedíkovom ruksačiku kondóm!! Vždy sa smejem keď si spomeniem ako som prišla za pánom školníkom do školského bufetu a vrelo sa usmiala "Pán školník, ja si prosím jedno Pepíno" vyvalil na mňa oči a začal sa smiať a sním aj starší chlapci asi to boli deviataci. Nepamätám si, ale viem, že mi prišli strašne dospelí .
Teraz chodím na kresťanskú školu a drtia do nás, že si máme "počítať dni" pretože použiť kondóm je hriech . Čo by robili keby im prídem do školy s bruškom. Počítanie dní je veľmi nespolahlivé! Toto by nemali robiť. Odhovárať od ochrany by malo byť trestné. Chcú aby sme sa tu kotili ako (použila by som prirovnanie k istému druhu človeka, ale ešte by ste ma označili za rasistku) mačky?? Neznášam tie blbé keci o tom, že kondómom zabíjam vlastné deti. Veď nemôžem zabiť niečo čo neexistuje. Už som si ale zvykla a keci tohto druhu s úsmevom ignorujem.
Chalan o ktorého mám taký nehorázny záujem však o tom možno ani nevie. A možno áno... neviem. Prečítajte si článok pod týmto. Tam som sa k nemu vyjadrila a nebudem sa opakovať....Snáď mi aspoň raz v živote niečo víde.
so peace, love and Let's Make Love :* ...
Vaša Nikita

Mám chuť robiť úplne všetko ...

20. února 2011 v 23:26 | Nikita |  Moje keci
Fotiť, lietať, behať, skákať, maľovať, písať, hrať, tancovať, .... milovať?!?!
xjonasx.blog.cz
Toto bol ten najhorší/najlepší týždeň v tomto školskom roku.
Na jednej strane sa mi podarilo pozvať chalana do kina (áno, pozvala som ho ja!! NIE ON MŇA... NO A???)  a on dokonca pozvanie prijal, no na strane druhej neviem či to berie tak ako by som chcela aby to bral. Ale on to tak určite neberie...a čo ak áno?? Prečo mi to ale nedá najavo...vie vôbec ako to myslím ja? Ale veď som mu to dala dostatočne najavo...alebo? Keď mu to naznačím viac nebude to tlačenie na pílu??
Už ma bolí hlava! Na nič iné som posledný týždeň nemyslela.
Tak mi treba!! To mám za to, že som sa tak bezhlavo zamilovala!! Ale nezamilujte sa do niekoho kto vyzerá ako z časopisu a je nevýslovne inteligentný a gentleman!
Narodil sa v zlom storočí. Presne ako ja.

Ešte k tomu ma tento týždeň zastavili policajti zo slovami "Slečna, nešlahli ste si trávičku?"
Tak ako po 1. keby aj áno určite by som im to "povedala", že?? a po 2. čo ich to napadlo?? To vyzerám ako nahúlená? ... priznávam tento týždeň som toho veľa nenaspala, takže kruhy pod očami tam sú a často sa aj neprítomne/bezdôvodne usmievam....ale tak neusmievajte sa pri pomyslení na neho. Na jeho oči... 

A zase som tam kde som byť nechcela.

Ale je tu jedna vec ktorá ma potešila nevýslovne. Moja láska si ma vybrala za jej Valentínku.  ďakujem Luss. Tvoje sms mi nevýslovne dodávali silu.

I love my sister 2.6

5. února 2011 v 11:48 | Nikita |  I love my sister
"Tak už mi konečne povieš kam letíme?" zaprosila Lilien a v duchu nadávala, že to z neho nedostala už pred odletom. Musela si zbaliť 2 krát toľko vecí. Aj do hôr aj pri more. Tak trochu ale predpokladala, že to bude niekde do tepla a tak si veľmi s teplím oblečením hlavu nelámala. "Keď tak nad tým premýšľam. Ano, už je ten čas." zasmial sa. "takže?" nadvihla obočie. "ideme do hôr" "Do hôr?" snažila sa aby to znelo nadšene, No nepodarilo sa. Vždy mala problém skrývať svoje pocity. Joe ju pobozkal do vlasov. "Vedel som, že by sa ti to nepáčilo a preto ideme do Paríža" "Paríž" vyslovila to slovo akoby to bol názou raja. "to znie lepšie" dodala a oprela sa o jeho plece. *** "Fuh, vyzeráš skvele" Joe vyzeral ako z imidžového časopisu. Srdce jej prudko podskočilo pri pohľade na jeho smokingové sako a čierne nohavice. Zvýrazňovali jeho dokonalú postavu. "No, ani ty nie si na zahodenie" "nie som na zahodenie. Nič viac?" Urazene našpúlila ústa a zavrtela sa v jej flitrovaných, čiernych šatách. Strávila hodiny ich vyberaním. Vlasy ktoré nosila zvyčajne voľne rozpustené, mala na túto príležitosť vyčesané dohora a ozdobené rovnako čiernou ružou. "Vyzeráš vynikajúcu, úžasne, dych vyrážajúco..." sypal zo seba akoby bol továreň na komplimenty. Lilien prišiel náramne vtipný. "Poď ku mne" Uklonil sa akoby bol princ a nadvihol jej ruku. Jemne sa jej dotkol perammi, potom ju obrátil a pobozkal jej dlaň. lilien cítila ako sa jej po celom tele šíria zimomriavky. "A mám pocit, že práve prišiel náš kočiar" zasmiala sa a ukázala na taxík v ktorom šofér lúštil pri pouličnom svetle lampy prvú stranu novín. Lilien s Joeom šli na oslavu kamaráta Joea ktorá sa konala v banketovej sále drahého hotela. Lilien sa tam veľmi nechcelo, no nechcela kaziť Joeovi radosť. V taxíku Joe Lilien objal a ona sa k nemu pritúlila "Ako to, že máš kamaráta v Paríži?" začala. "odsťahoval sa sem. Vždy to bol jeho sen. Žiť v paríži" "A ako vedel, že tu sme?" "Nevedel. Každý rok ma pozíva. Zrejme zo zdvorilosti. Som zvedavý ako sa zatvári keď ma uvidí." Joe pobozkal Lilien na líce. "Keď prídeme do hotela každí mi bude závidieť aké krásne dievča ma to sprevádza" Lilein sa usmiala a pobozkala ho, ale na líci mu ostal otlačok jej rúžu. "Hm, myslím, že takto ti to pristane ešte viac" zasmiala sa a z kabelky vybrala vreckouku ktorou mu rúž zotrela. Taxik zastal a Lilien sa pozrela von oknom zatiaľ čo Joe vystúpil a obiehal taxik. Hotel bol naozaj veľký a vyzeral veľmi luxusne. "My lady" Otvoril jej dvere a podal ruku. "Och, tak dnes sa hráme na gentlemana" podpichla ho. "Môžme ísť?" žmurkol na ňu. "ó áno" pristúpila na jeho hru v ktorej išlo správať sa čo najviac podla etiky. V hotelovej hale to nevyzeralo menej luxusne ako zvonka. Všetko sa tam lesklo a blišťalo. Koberec ktorý pokrýval celú halu bol akoby z rozprávky. Navyše keď ste po ňom kráčali mali ste pocit, že kráčate po oblakoch. Joe objal Lilien okolo pása a hrdo ju viedl do banketovej sály. Keď voški dnu uvádzaš sa ich spýtal na meno a ohlásil ich akoby boli šlachtici na bále. Hneď ako dopovedal ich priezvyská všetky hlavy sa otočili a Lilien bolo až nepríjemné ako si ich všetci premeriavali. "Joe!" dobehol k nim mladík ktorý bol Lilien veľmi povedomí. "Ako to, že si tu?" potriasol Joemu vrelo rukou. "A toto je?" jemne sa Lilien uklonil a pobozkal jej ruku. "Lilien. Snáď si na ňu spomýnaš." "To snáď nie...Tvoja malá sestrička?" prehliadol si ju. "Upresním ti to. Teraz je to moja priateľka" povedal akoby mu naznačil nech sa o nič nepokúša. "Ó áno. Čítal som o tom. Takže nevlastný súrodenci" ušklabil sa. "vedel som, že také krásne dievča nemôže mať za brata takú obludu." "Vidím, že si sa ani trochu nezmenil" zasmial sa Joe. Lilien si stále nevedela spomenúť kto to je a tak sa do rozhovoru moc nezapájala. Zrakom blúdila pomedzi hostí až krížom cez sálu. Zbadala tam chlapca, ktorý ju natoľko zaujal, že nepočula ani dvojzmyselnú narážku Joeovho kamaráta. Lilien ta stála ako kus kameňa a zdalo sa jej, že v sále náhle stúpla teplota asi o 10 stupňou. Aj ten chlapec na ňu zaujato pozeral. Boli akoby v tranze a nemohli zo seba spustiť oči. Neprestajne na neho pozerala a nebola schopná sa pohnúť či prehovoriť. Snažila sa nájsť slová na tento okamih. Bol to úpolne neznámi človek ale už teraz vedela, že patria k sebe. Všetko akoby bolo zrazu nejasné a zmätené. Vnímla len seba a toho chlapca. "Lilien? si v poriadku" pohľadil Joe Lilien po chrbte a ona sa prebrala. Pozrela do Joeovej tváre a usmiala sa. "prepáč, trochu som prestala vnímať vaše keci" ospravedlňujúco zaklipkala očami a ešte raz sa pozrela smerom kde stál chlapec, no bol preč.