Leden 2011

Secret 2.4

31. ledna 2011 v 0:15 | Nikita |  Secret
Som na seba hrdá. Konečne som dodržala termín Snáď sa bude páčiť...
"myslím, že máš vážny problém prísť niekam na čas." Zachechtal sa. "hmm, zdržal ma..." chvíľku som zaváhala čo povedať. "neodkladná záležitosť" už som nechcela klamať. Vymyslieť si, že ma zdržala mama, alebo niečo podobné...snažila som sa neklamať, ale zároveň nič neprezradiť. Takto to ale dlho nepôjde. Raz mu to musím povedať. Ale bude ma potom ešte chcieť? "Oh, to znie tajomne" žmurkol na mňa. "Aký si mal deň?" snažila som sa zmeniť tému. "hmm, mám taký pocit, že mi niečo tajíš" objal ma okolo pása a pritiahol ma k sebe. Keď sa naše telá dotkli, vzdychla som a bez stopy odporu som sa k nemu pritúlila. "Tak? Kam to dnes bude?" šepla som. Joe zaboril pery do mojich vlasou a letmo sa usmial. "Kam by si chcela princezná?" "Niekam ďaleko" zasmiala som sa pri predstave ako nasadáme do raketoplánu a odlietame na mesiac. "Tak to si mi to teda upresnila" prevrátil očami a nasadil svoju zamyslenú tvár. "Mám lístky do kina, čo na to povieš?" Siahol si do vrecka bundy a vytiahol 3 žlté lístky. Zobrala som mu jeden z ruky
a zamumlala
nápis.

Secret 2.3

23. ledna 2011 v 16:53 | HaNa |  Secret
Tento týždeň dostavam same darčeky, tak tu je nejaky pre vas dufam, ze to aspon niekto precita

Možno mal pravdu. Mala by som to Joovi povedať. Ale to, že Mika využívam nie je pravda. On je ten, kto ma vždy podržal ked som padala. Takým sa hovorí najlepší kamaráti. Zotrela som si poslednú slzu. Dnes to bude na mne. Musím to zvládnuť. Vytiahla som mobil. "prepáč mi to ráno. neskor ti to vynahradim;)" za pár sekúnd prišla textovka nazad od Joa. "este stale som urazený :P ale príjmam. Teším sa :*" Predstava ako sedí v aute, ruky má zložené na prsiach a trucuje ma rozosmiala. Vošla som do triedy súčasne zo zvonením. Jo! Konečne načas. Dobrá nálada ma prešla, ked okolo mňa prešiel Mike a ani pohľadom o mňa nezavadil. Čo mu je? Nie, Carrie, nie. Dnes sa nad tým nebudeš trápiť. Zajtra to celé všetko vyriešis. Povzdychla som si a začala cmarat do zošita.
Deň bol v pohode, na obede si Mike sadol namiesto nášho miesta ku chalanom zo športového klubu. Vykašľala som sa na obed a išla do knižnice. Rozložila som si veci a začala "študovať". Snažila som sa sústrediť ale nešlo to. Ked sa mi to nakoniec podarilo, tak mi zazvonil mobil. Na displeji veľký nápis "JOE". Protivna teta od pultu ma okrikla. Ignorovala som ju a zdvihla: "som v knižnici, čo chceš?" šepkala som. "o deviatej ťa vyzdvihnem, čakaj ma na našom mieste" "budem tam, pa" zaklapla som mobil. Teta ma zas okrikla svojim zlovestnym "psssst!" Radšej som zbalila veci a išla na matiku. To som teda zvedavá.
"čau mami," zakričala som, "som doma!" "Si tu nejak skoro, Carrie"pozerala na hodinky. "viem, viem. Zdrhla som zo školy," nevinne som zažmurkala," nie, mamiii. Profesorka ma uvoľnila z telocvičku. Veď vieš, tá ospravedlnenka čo si mi písala..." "aha, áno," sklonila hlavu, ďalej si ma nevšímala a prehrabavala sa v papieroch. V izbe som sa hodila na posteľ. Čo budem dnes robiť?

I love my sister 2.5

19. ledna 2011 v 0:40 | Nikita |  I love my sister
"Poblémy patria k životu. Bez nich by to tu nebolo také pestré."
"Tak čo ste nám chceli oznámiť?" Na Lilien a Joea sa pozerala celá ich rodina. "Môžem?" spýtal sa Joe a Lilien jemne prikývla. "Lilien som včera požiadal o ruku" Nick kŕčovito zovrel servítku ktorú držal v ruke a Lilien mala nepríjemný pocit, že sa na ňu za chvíľu vrhne. "Joe, rýchlo im povedz o čo ide, lebo..."  šepla Joeovi, ale ani nestihla dopovedať a Nick vybuchol. " Ako si mohol Joe? Po tom čo som ti povedal? Mohol si mi dať viac času! Mohol si ... " "Nick, buď ticho" zreval na neho Joe "Bol to len vtip... vlastne sme vám chceli povedať, že ideme na dovolenku. Už som kúpil letenky" dopovedal tento krát už pokojným hlasom. Chvíľku bolo v miestnosti ticho, no ich mama sa to snažila odľahčiť "To je úžasné deti. Užite si to" Pobozkala na čelo Lilien aj Joea. Hneď ako Lilien mama pustila pozrela sa na miesto kde pred chvíľkou stál Nick, no už tam nebol.
***


Secret 2.2

14. ledna 2011 v 0:49 | Nikita |  Secret
Snáď to niekto bude čítať. Venované tomu kto miluje ale nie je milovaný.
Prepáčte, že to vždy tak trvá...

Brnkanie strún mi vletelo do uší ako kŕdeľ motýľou. Otvorila som oči a on začal spievať.

"When you look me in the eyes,
And tell me that you love me.
Everything's alright,
When you're right here by my side."

Pri každom jednom slove mi srdce začínalo búšiť hlasnejšie a pri každom tóne malo chuť vyskočiť.

"When you look me in the eyes,
I catch a glimpse of heaven.
I find my paradise,
When you look me in the eyes."

Forever 86

8. ledna 2011 v 15:12 | Pinkberry |  Forever
po dlhom čase čo? snád sa vám to bude páčiť....:)

Nick
Katy sa snažila dovolať všade kde mala kontakty avšak márne. O Lucy nikto ani nepočul, ani nevidel. Jedno však bolo isté neodišla z vlastnej vôle. Ten rýchly telefonát čo uskutočnila s Katy bol krátky dalo sa z neho vybrať, že ju niekto súri. "Počkať. Keď som sa rozprávala s Lucynou mamou, znela znepokojene." "A? Veď jej zmizla dcéra?" Povedal začudovane Kevin. "Vidieť, že situáciu nepoznáš." Ozvala sa Katy. "Katy v podstate nemá rodičov" prehovoril som ticho "prestali sa o ňu zaujímať keď sa sem nasťahovala." "Ou." Zahľadel sa Kevin na zem. "Späť k téme." Prerušila ticho Katy. "Znel to skôr ako nepokoj, vyvolaný tajomstvom." "Na čo narážaš?" Zapojil sa do debaty Joe. "Možno vie o niečom len nám o tom nechce dať vedieť. A teraz ma napadlo, že moja mama má číslo ich susedky. Vypýtam si ho a zavolám jej." "Dobre." Povedal som. O chvíľu bolo číslo napísané na papieri mojím "krásnym" písmom a niekoľkokrát popreťahované od nervozity. Vytáča. V izbe bolo také ticho, že bolo počuť túút- túúút. "Dobrý deň, pani Filhalmová" zdvorilo sa pozdravila "ja som Katarína Andrewsová" a predstavila
sa. "Naozaj prepáčte, že ruším ale..." Ďalej som už nevnímal. Nemal som na to sily, prežiť ďalšie sklamanie, zlyhanie. Najradšej by som zaspal a zobudil sa až v Lucynom náručí. Vyrušil ma Katyne radostné "ANO!!" "Videla ju? Je tam?" Rýchlo som sa spamätal. "Videla ju. Vyzerala dosť zničená, myslím do tváre a unavená. Bolo na nej vidieť, že ju tam ťahajú na silu." "Nechápem. Kto ju tam bral?" Spýtal som nechápavo. "Je doma a zobrali ju tam jej rodičia." "Veď povedali, že tam nie je." Ozval sa Kevin. "Klamali z dôvodov pre nás zatiaľ nepoznaných." Katy mi pripadala ako z krimi seriálu. Jej výraz na tvári, tón ktorým hovorila. "Jedno je isté." Odmlčala sa a bolo cítiť, že napätie v izbe stúpa. "Zatiaľ je doma." Slovo zatiaľ sa mi tam nepáčilo no napriek tomu sa mi uľavilo. "Takže...čo urobíme?" Spýtal sa po chvíľke ticha Kevin. "Do konca turné máme týždeň." Nahlas rozmýšľal Joe. "Vieme." Povedal som nervózne. "Ten týždeň..." začal Kevin "Ale čo keď tam potom už nebude? Tak potom všetko začneme od začiatku?" "Kľud Nick." Položil si Joe na moje plece ruku. "Kevin chcel povedať: Balte si kufre smer Slovensko!" Usmial sa. "Myslíš to vážne?" Pozrel som sa naňho. "Ako inak braček?" V takom návale radosti som nevedel čo urobiť. Objal ma, videl, že som zmätený a neviem čo so sebou. Pri balení som ešte stále nebol pri sebe. Uvidím ju. Dúfam, že je v poriadku. Ale čo ak..? Nemôžem myslieť na to zlé. Je v poriadku. Cítim jej vôňu. Mám pred sebou jej šťastnú tvár nádherný úsmev. Pamätám si keď nechcela vojsť do mora lebo sa bála morských "príšer" :D. Hodil som ju cez plece a uháňal som do vody. Kričala ako zjašená. "Nicholas! Prestaň! Zober ma späť." Ja som len pokrútil hlavou. "Nick, prosím. Bojím sa." "Čoho?" Chytil som ju na ruky tak aby sa nedostala do vody. "Čoho sa bojíš? Veď som tu s tebou." "Je to upokojúce ale naozaj Nick. Zober ma von." "Prosím, aspoň to skús." "Dobre, ale keď sa niečo pohne vo vode!" "V 10 kilometrovom okruhu nič okrem piesku a malých kamienkov nie je vo vode." "Tak dobre." Postavila sa do vody ako malé dieťatko ktoré sa práve učí chodiť. Pri tejto spomienke ma srdce znova hrialo.

I love my sister 2.4

6. ledna 2011 v 2:32 | Nikita |  I love my sister
"veci ktorým nerozumieme sú tie najzaujímavejšie"
Lilien sa sedela vo svojej izbe. Bolo jej ľúto včerajšej hádky s Joeom, ale jeho správanie bolo pre ňu nepochopiteľné. Dnes mala v pláne udobriť sa s ním a to za každú cenu. Z myšlienok ju prebralo tiché zaklopanie na jej dvere. "ďalej" ospalo zamumlala. "Nerúším?" vošiel Nick. "Nick?" prekvapene zaklipkala očami. "ehm, ahoj sadni si" spamätala sa z počiatočného šoku a ukázala na posteľ. Nick si sadol a nervózne sa pohrával s prstenom na svojej ruke. "Tak? Čo je Nick?" rozhodla sa prehovoriť, pretože bolo dlhú chvíľu ticho. "Počul som vašu hádku...včera...a...nechcem aby ste sa kvôli mne hádali. Už aj tak sa kvôli tomu cítim ako...no proste zle. "Kvôli čomu?" nechápavo nadvihla obočie. "SOm rád, že to teraz bude v poriadku... sľubujem, že už na Vás nebudem taký hnusný...zmieril som sa s tým...nebudem vám stáť v ceste" hovoril akoby do blba...bez emócií s pohľadom upretým do steny. Lilien to naháňalo strach. Aj tak nechápala polovici vecí ktoré rozprával "Nick?? si v poriadku? nemáš horúčku? ..." "Nick?" vošiel do izby Joe. "Čo tu robíš?" mierne hystericky sa usmial. "Neboj...len sme sa rozprávali" "vypadni kým ti niečo ...vypadni!" zareval a Lilien mierne podskočila. "ehm" Nick vyskočil s postele a vybehol z dverí.

"Joe, čo to do teba vošlo?" "Čo ti povedal?...o čom ste sa bavili?" sadol si k nej a chytl ju za ruku. "Len sa ospravedlnil za to, že bol taký odporný a ďalej len mlel veci ktorím som nerozumela." spomínala si na rozhovor. "aké veci?"  stisol jej ruku. "au Joe" vytrhla sa mu. "začínam sa ťa báť"
Joe si uvedomil čo robí "prepáč" ospravedlnil sa. "aké veci" zopakoval otázku, ale tento krát úplne iným tónom. "mno niečo o tom ako sa kvôli tomu, ale ja neviem čomu, cíti a že nebude stáť v ceste, že sa s tým zmieril." zhrnula to. "vieš čo tým myslel??" zahľadela sa mu do očí. "Nie" zaklamal a objal ju. "Tá včerajšia hádka ma mrzí" zmenil tému. "Aj mňa" šepla mu do ucha a potom ho jemne pobozkala. 

***

"Ešte koľko ti to bude trvať?" Joe stepoval pred kabínkou a bol nadmieru nedočkavý. "minútku" ozvala sa Lilien  "To si vravela pred piatimi" "keď ma budeš náhliť nebude to rýchlejšie" zasmiala sa. "nevedel som, že kupovanie spodnej bielizne je tak extrémne zdĺhavé." vzdychol si. "Znelo to ako zábava" sťažoval sa ďalej. "Už si??" "JOE skúšam si tu asi 10 vecí tak prestaň" "a čo keby som tam za tebou vliezol a pomohol ti?" zasmial sa. "lákavá ponuka" chvíľu sa tvárila, že rozmýšľa. "nie" "ale noo" zakvílil. "mal si to navrhnúť pred tými piatimi minútami" vyšla s kabínky a vyplazila mu jazyk.Joe si ju pritiahol k sebe "ak sa spolu od tej kabínky vrátime mám pre teba prekvapenie." šepol jej do ucha, "To je vydieranie?" usmiala sa "To je ponuka" vyceril zuby. Lilien prikývla hlavou a Joe ju v tom momente strčil späť do kabíniek. "Joe, čo keď to niekto odfotí?" snažila sa zachovať chladnú hlavu a nebolo to vôbec jednoduché, pretože Joe zasypával jej krk drobnými bozkami. "no titulky budú naše" zasmial sa. Lilien chcela prehodiť niečo v zmysle, že to nie je vtipné, ale už nemala nad sebou kontrolu. Bez hlavo sa vrhala do vĺn vzrušenia a vášnivých bozkov "Milujem ťa" hlesla ale zdalo sa, že Joe nevníma. Bol príliš zaujatý vyzliekaním jej trička? "Milujem ťa" zopakoval aj on a Lilien až podskočilo srdce keď to počula...vníma ju..Miluje ju...Zdalo sa, že nič nemôže pokaziť túto nádhernú chvíľu. "Prepáčte" klopal niekto na ich kabínku. "Ale v kabínkach nesmie byť viac ako jedna osoba" "Ako vie, že som tu?" šepol Joe. "Je vám vidieť nohy" zasmiala sa. Joe sa odlepil od Lielien a vyšiel s kabínky. Prehrabol si vlasy a anjelsky sa usmial na predavačku.

***

"To bol trapas" zasmiala sa Lilien v aute. "nakúpili sme u nich asi za 3 000... myslím, že sa nemáme za čo hanbiť" žmurkol na ňu. "no a... kde je moje prekvapenie?" "Neviem či si ho za týchto okolností zaslúžiš" "to vieš, že áno...nemôžem za to vyrušenie" "no dobre...daj ruku do mojich nohavíc" "JOE" buchla ho po ramene "Au, myslím do vačku" ublížene na ňu pozrel. "Pozeraj sa na cestu" zasmiala sa a strčila ruku do jeho vačku na nohaviciach. "Joe, to nemyslíš vážne!!MILUJEM ŤA" 




Niekedy mám chuť prebudiť sa!!!!!!

5. ledna 2011 v 0:12 | Nikita
Mám sladkých 16 a človek by čakal, že toto obdobie je najkrajšie v jeho živote... mne sa skôr zdá, že čím som staršia tým je to všetko horšie... mam veľmi rada svojich rodičou, ale v poslednom čase to ide aj s nimi dole vodou... lezú mi na city!!! Myslia si, že môžu rozhodovať  o veciach ako pred tým, ale to NEMOZU!!!! Mam vlastný názor a pohľad na vec. Som skoro dospelá, ale oni to nedokážu pochopiť. Keby nemám na internáte tak otrasné spolubývajúce, tak by som ani nechodila tak často domov. Neznášam keď mi kážu kedy mám vstávať, kedy mám spať, kedy mám piť, kedy mám jesť...DOSŤ!!! Mám 16!!!! Nemám 9!!!!  Už ma predsa nemusia vodiť za ručičku. 5 dní v týždni sa o seba starám úplne sama... platím si šeky, nakupujem jedlo, obliekam sa... tak prečo ma stále berú ako decko???? WAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA.....

Aby ste tomuto výlevu zlosti chápali práve som sa brutálne pohádala s rodičmi a moje vnútro (strašne sa za to hambím) kričí ako ich strašne nenávidím!!!! Ja viem, že to tak nie je, ale práve v tejto chvíli sa dobrá a zlá NIKITA bijú a výťazí tá zlá...

Aj v škole je to na hovno!! Vela ucenia a ... to je jedno!!! Proste je to tam na nevidržanie... na mojom internáte sa "pani" vychoški zhodli na tom, že mi budu terorizovať život a ja sa mám k nim akože správať slušne!! No da sa to, keď sú to také harpie???


VAAAAAAAA NEZNAŠAM SVOJ Život!!! .....


p.s: písané v amoku zúfalstva po hádke.......

Vaša "vždy dobre naladená" Nikita