Listopad 2010

Forever 83

25. listopadu 2010 v 19:12 | Pinkberry |  Forever
za túto časť sa môžete po´dakovať Barbi...ona do mňa hútala už celý týždeň :D

Katy
Pomaly je to tu. Zajtrajšok. Odchádzame domov do LA a chalani pokračujú v turné. Kto by si pomyslel, že tie tri dni tak rýchlo ubehnú? Ja určite nie. Veď len teraz som došla. Teda sme došli. Ja, Lucy a maličké. Zvedavá som ako znáša cestovanie. Určite to bude nejaký cestovateľ po otcovi. Na riti neposedí ani týždeň! :D Ale ja ho dám do laty! Aj malé aj jeho otca! Dúfam, že keď sa narodí, tak Joe s nami bude tráviť viac času ako teraz so mnou. Nechcem aby vyrastalo bez otca. Viem, že Joe sa snaží a všetko... ale snaha je občas málo. Ľudia potrebujú skutky. Ale zas musíme uznať, že Joe keď niečo sľúbi tak väčšinou to aj dodrží. Preto verím, že z nemo bude dobrý otec. Joe sa prevalil tvárou ku mne v posteli. "Ty ešte stále nespíš?" Spýtala som sa šepky. "Nie. Bojím sa." Preboha, čoho sa môže báť jeden dospelý "muž" :D. "Čoho?" spýtala som sa predsa len. "Zajtra odchádzaš. Ktovie kedy si znova vieme nájsť čas na stretnutie." "Pre boha! Keď chceš tak si na hocičo vieš nájsť čas! Chceme vidieť jeden druhého! Tak prečo by sa to nedalo vyriešiť?" "Som rád, že si takáto optimistická." Usmial sa. Aj ja. Pomyslela som si v duchu :D. "Človek všetko vie dokázať čo chce." "Ešte, že ťa mám. Vždy mi takéto veci budeš pripomínať." "To hovoríš ako keby si v živote toho nič nedokázal." "Ani neviem." "Čo nevieš? Veď každý deň spĺňaš sny tisíckam detí. To je snáď málo?" "Ale tvoj sen nespĺňam." "Joe, žijeme si spoločné sny. Ako by som mohla od teba žiadať aby si skončil so svojou prácou? S koncertmi? S hudbou? Aká by som bola manželka?" "Ale keď ja sa ti takto neviem naplno venovať." "To nie je dôvod. Bola som si vedomá do čoho som s tebou išla. Keby som nechcela, nebola by som tu."
***
Lucy
Už tri dni znova s Katy trčíme doma. Pamätám si na Nickovu tvár aký bol smutný keď sme odchádzali. Bolo mi toho všetkého tak ľúto. Ale tak nemohli sme dlhšie ostať. Radi by sme, ale nedalo sa. Neuveriteľné ale ja čítam knihu! Veľa som o nej čítala na nete a je aj seriál. Možno aj ten začnem pozerať. Volá sa, že Upírske denníky. S Katy sme dosť maniačky takže aj ona to číta :D. Sranda. Už dávno som do ruky nechytila knihu. Katy išla za nejakou poradkyňou kvôli tehotenstvu, takže som bola sama doma. Už som sa aj s Elvisom hrala a čítala som knihu. Z mojej duševnej pokoji ma vytrhol zvonček zvukom pripomínajúci tlmený gong hodín na námestí u nás na Slovensku. Otvorila som a na moje prekvapenie tam stála moja mama a otec. "Mami?" Ticho som sa spýtala pre seba. "Miláčik! Tak sme sa o teba báli! Si v poriadku? Ten chalan sa s tebou normálne správa? Nerobí ti zle?" Išli mi oči vypadnúť z jamiek a neverila som ušiam. "Na čo ste došli?" Spýtala som sa urazene. "Zlatko, si predsa naša dcéra." "Iné ste povedali naposledy keď sme sa rozprávali. Vlastne na čo ste tu? Načo tá pretvárka?" "Lucia! Počúvaj ma.." Chcela hovoriť ale skočia som jej do reči. "Nie ty ma počúvaj! Vy ste si ma vymazali zo života! Ta si nemyslite, že kvôli jednej návšteve sa toto všetko zmení!" "Ako sa to so mnou rozprávaš?!" Chcela som povedať ´tak ako si zaslúžiš´, ale potom ma napadli slová ktoré mi povedala naposledy: "Si dieťa! Nikdy sa nebudeš správaš a nebudeš konať ako dospelí!". Tak som len povedala: "Dobre tak poďte ďalej." Pustila som ich dnu. "Pekný dom." Prehovoril doteraz ani hláska nevydajúci otec. Uvarila som im rýchlo čaj a o chvíľu už aj sedeli na pohovke a pochlipkávali čaj. "Tak ako sa máš?" Po chvíli sa spýtal otec. "Myslíš teraz alebo celkovo?" Spýtala som sa ironicky. "Dobre...ja na toto nemám nervy. Na čo ste došli?" Spýtala som sa mierne nahnevaná po chvíli. Pozreli sa jeden na druhého ako keby si povedali, že dobre tak jej to povieme.

I love my sister 2.3

14. listopadu 2010 v 0:05 | Nikita |  I love my sister
"citát nie je vhodný pre tvoje oči"
Lilien sa
rozhodla nevypustiť na verejnosť to, že nie je ich pokrvná rodina a skoro všetci jej to schvaľovali. Joe bol ale nešťastný. S Lilien sa totiž nemohol ukazovať na verejnosti tak, ako chcel. "Nick sa ešte stále hnevá" vošla Lilien do izby a nezabudla pri tom zakopnúť o svoju nohu. Joe sa na jej nešikovnosti schuti zasmial. "HAHAHA veľmi smiešne" vyplazila mu jazyk. "môžeme sa vrátiť k téme?" sadla si na jeho posteľ. "Ani nie" Joe sa pri pomyslení na to, že témou má byť Nick zatváril kyslo. "Raz to musíme prebrať. Nick sa s nami nerozpráva už týždeň"
hlavou si ľahla na Joeho brucho. "Nemám chuť to riešiť" pohladil ju po vlasoch. "Tak to budem riešiť ja" zamračila sa. "no to som zvedaví ako" pobavene podvihol obočie. "Porozprávaš sa s ním" "tak prr. Po prvé to by som riešil ja a po druhé k tomu ma neprinútiš" nahnevane sa postavil čím ju zo seba zhodil. "Ako myslíš!" postavila sa a pri odchode zatresla dvere.
Joe si len tvrdohlavo opakoval, že s Nickom neprehovorí. Po tom čo mu Nick včera povedal už nemá chuť ani len pozrieť sa na neho. Najradšej by Lilien zobral niekam
ďaleko kde nie sú problémy ani šialený únoscovia.
***
"Dokedy sa so mnou mieniš nerozprávať?" Joe dúfal, že prelomí ticho ktoré vládlo v Kuchyni, no Lilien si ho ďalej nevšímala. Medzi tým prišiel do kuchyni Kevin. "kevin povedz mu, nech ma neotravuje keď sa nemieni porozprávať s bratom!" oborila sa na Kevina, no on nestačil ani otvoriť ústa a Joe už odpovedal "Prečo sa s ním neporozprávaš ty??"
Lilien sa obrátila sa Joea
"Kevin povedz svojmu bratovi, že mám pocit, že náš rozhovor je ukončený" "To by najskôr musel nejaký byť" povzdychol si Joe. "Aj tak ničomu nechápeš" naštvane odišiel. Lilien tresla tanierom ktorí práve držala a rozbehla sa za ním. "Čomu nechápem?" kričala a snažila sa ho dobehnúť. Joe prudko zastavil a obrátil sa. Boli od seba vzdialený pár milimetrov a ich telá sa skoro dotýkali. "nechápeš všetkému" zakrútil hlavou. "vysvetli mi to" zaprosila. "a to je jedna z vecí ktoré neurobím a tá ďalšia je, že sa s ním neporozprávam...keď chceš choď za ním sama." Otočil sa a na pohľad odišiel do svojej izby. V skutočnosti to v ňom vrelo. Najradšej by teraz bežal za Nickom
a jednu mu uštedril. Čo všetko spôsobí jedno priznanie...

Priateľ je ten komu keď povieš "zabil som človeka", ti odpovie "kam ho zakopeme?"

13. listopadu 2010 v 20:24 | Nikita |  Moje keci
Priateľstvo je pohdľa mňa vzťah ľudí, pri ktorom si navzájom dôverujú. Dôvera je najdôležitejšou časťou priateľstva. Zaručuje to, že sa priatelia bedzi sebou môžu porozprávať o čomkoľvek bez toho, že by sa báli, že ich odsúdia, alebo budú ohovárať. Bohužiaľ priateľstvá sú v dnešnej dobe viac menej sebecké. Je to hlavne tým, že ľudia majú poprehadzované hodnoty. Na prvom mieste je u väčšiny kariéra a peniaze. Za týmto účelom si často hľadajú aj priateľou. Preto by sme sa nemali hneď každému otvárať a priateľou si veľmi dobre vyberať. Často sa stáva, že si srdce otvoríme nesprávnemu a ten nám ho zraní. Potom sa ho už bojíme znovu otvoriť a môžme tak prepásnuť príležitosť spoznať naozaj úprimného a dôverihodného priateľa.  

Často si taktiež pletieme pojmi "priteľ" a "kamarát".
Môže sa zdať, že ide o to isté, ale opak je pravdou. S kamarátom sa môžme zabávať, učiť, pokecať si. Zo skutočným priateľom môžeš to isté, ale môžeš sa mu zdôveriť prakticky s  čímkoľvek. Priateľ Vás neopustí ani v tom najhoršom. Človek môže mať tisíce známich, stovky kamarátou no len pár priateľou. A to, že vlastne nejakého priateľa máte, je v dnešnej dobe veľký zázrak a ja ďakujem, že mi toto požehnanie bolo dané. Ďakujem, že ste.  

A ako by mal priateľ vyzerať...aký by mal byť?
Na túto otázku sa dá odpovedať jednoducho. Nikdy nebude taký, ako sme si ho predstavovali, no aj napriek tomu bude pre nás dokonalí.

  

Forever 82

1. listopadu 2010 v 18:09 | Pinkberry |  Forever
no....podľa mna je to o ničom...ale tak čo už.....na viac nemám...:/ už trz nwm prečo....možno toto bolo všetko čo som vám vedela dať...naozaj mi to je ľúto...ďalšia časť nwm kedy pribudne... ešte vždy nemožem na pc...

Lucy
"On je taký romantik." Povedala som náhodou nahlas keď sme s Nickom pozerali romantický film. Prekvapene sa na mňa pozrel. "Zlato, tým nemyslím, že ty nie si. To len tak vyletelo." Ten herec to tak dobre zahral. "Myslíš si, že nie som romantický?" "Si 100% romantický, viac ako on." Snažila som sa. "A to ti mám uveriť?" "Áno. Pretože ja som to povedala a do očí by som ti nikdy neklamala." Ticho sa odvrátil. Zvedavá som čo mu víri hlavou. Oprela som sa hlavou o jeho rameno a on mi dal pusu na vlasy. "Nick?" "Ano?" "Toto je romantické." A len sa usmial a odišiel. Sedela som tam sama pred telkou minimálne pol hodinu. Nechápala som kam to šiel. Von určite nie, lialo ako z krhly. Tak naozaj neviem. Potichu sa prikradol za mňa a zakryl mi oči. "Kto to je?" "Mikuláš?" Zasmiala som sa. "Nie. Hnusný ujo." Teraz som sa zasmiala ešte viac. Oči mi zaviazal šatkou. "O čo sa snažíš?" "Uvidíš." "Tak to rada." A už som len zacítila, že ma zobral na ruky. Nemala som rada keď ma dvíhal. "Kam ma to berieš?" Keď mi dal dole šatku, tak ma išiel oslepiť jas tých sviečok. Bolo to nádherné. Takmer celá izba obložená sviečkami. "Nick, nič mi nemusíš dokazovať. Ja viem, že si romantik." "Psssst." Len mi priložil prst na ústa. Uprostred izby bol nízky stolík a okolo vankúše. Ukázal mi, že si mám sadnúť. Už nás tam na stolíku čakali poháre so zmrzlinou. Bola to moja obľúbená kombinácia- vanilka a jahoda na vrchu s naozajstným ovocím. "Nick, naozaj si toto nemusel." Usmial sa a povedal: "Ale chcel som." Pomaly sme sa pustili do zmrzlín. Bolo také ticho, že ma to desilo. Pozrela som sa naňho a potichu som sa zasmiala. "Čo je?" Spýtal sa urazene. Mal zmrzlinu na perách a aj trocha naokolo :D. Ticho som k nemu prišla a zohla som sa nad neho. "Máš zmrzlinu presne tu." Ukázala som a zachechtala sa. "Počkaj." Pomaly som ho pobozkala a dala preč tú zmrzlinu. Odtiahla som sa od neho ale on si ma pritiahol späť. Odhrnul mi vlasy z ramena a pomaly ma začal bozkávať po krku. Toto sa mi vždy páčilo. Vie byť tak nežný. Prešiel k mojim perám. Cítila som, že sa chce venovať len a len mne. "Lucy, milujem ťa." "Aj ja ťa milujem Nick." Začal ma čím ďalej tým vášnivejšie bozkávať. Cítila som, že strácam sebakontrolu ale nechcela som skončiť. Po chvíľke som si uvedomila, že moje tričko je dole. Nežne ma hladkal po chrbte a pohrával sa mi s pántikom podprsenky. "Nick." "Hmm?" Znela "odpoveď". "Nick, stačí" začala som sa preberať. Bozkával ma po vlasoch akože nič. "Nicholas." Pozrel sa na mňa. Smutne. "Tak dobre." Podal mi tričko a ja som si dala vlasy do gumičky. "No pekne, kvôli tebe sa nám roztopila zmrzlina. "Kvôli mne?!" "Áno." Zasmiala som sa.