Květen 2010

Forever 60!!!!

28. května 2010 v 20:34 | Pinkberry |  Forever
som rada, že som sa dopracovala, až sem...ale zároveň ma bolí, že dokopy túto FF čítajú možno 3 ľudia...:(....neobviňujem vás.....zrejme je vo mne chyba...mimochodom táto časť je otrasná...

Katy
"Joe, vieš, že som to nemyslela tak.....Čo mám urobiť aby si mi odpustil?" prosíkala som po našej zas blbej hádke, ktorú som samozrejme zapríčinila ja... "Zas si mi naletela." "Čo?" On sa len spokojne uškrnul. "To nemyslíš vážne, že si si zo mňa robil prdel?" "Nie prdel ale srandu." Smial sa. "Ja ti dám také...Nie na tom by si mal rozmýšľať ako ma naštvať ale nato kedy...." Dobre, že som sa zastavila. Pokračovanie by totiž znelo kedy konečne budeme mať bábätko?....Ja viem znelo by to hlúpo, alebo vlastne ani neviem. Každopádne dobre, že som sa nekecla.
"Kedy?" Ťažké je ho strasť sa čo? "Konečne vynesieš smeti..." "Ako si sa k tomu dostala?" "Proste ich vynes!" Naštavala som sa. Načo tie otázky? Občas si prajem len
zastaviť svet, nič iné. Chcem byť s Joem, ale keď on vie byť obač ako malé detsko. Ach jaj. Ja som povedala áno...Nesťažujem sa, aj keď so mnou by mohol tráviť aj viac času... "Kde je Kevin?" "Neviem od včera večera som ho nevidela." Odpovedala som ľadovo. "Hneváš sa?" "Čo si myslíš?" "Tipujem nie. Na takého úžasného manžela, ako som ja sa nedá." "Ale si si istý.." Povedala som trocha flegmaticky. Objal ma zo zadu a ja som cítila ako mi dýcha na krk. Začal sa so mnou kolísať. "O čo sa snažíš?" "Žeby prosiť o prepáčenie?" Pozrel sa na mňa zozadu. "No tak to môžeš." Zobrala som sa a odišla som ku kuchynskej linke, kde som začala obzerať poháre. Nevedela som nič iné tak narýchlo vymyslieť, len aby som nemusela pozerať na jeho oči pripomínajúce malé šteniatko. Vybuchla som od smiechu. Dlhšie som nevedela vydržať. Ale zato asi ešte aj toto bol rekord. Na Joa a hnevať sa? Neexistuje. J "Vedel som." Prišiel ku mne a preplietol si prsty medzi tie moje. "Čo?" Hrala som sa na sprostú aneb ja nič ja muzikant. Pozrel sa na mňa pohľadom ktorý prezrádzal vetu si fakt myslíš, že som taký debil? A ja som sa znova z chuti zasmiala a pobozkala ho. "Nechápem ťa." Povedal s úškrnom. "Ani ja teba." "Tak potom asi preto sme sa jeden do druhého zabuchli." "Nemyslím. Bolo to preto, lebo zrejme si nečakal, že zo mňa bude takáto dračica." "Áno? A kde je teraz? Nevidím ju. Nebodaj pracuje len v noci??" "Ale choď do riti Joe." "Zas začínaš." "Pochybujem." Uškrnula som sa. "Len teraz začnem." Začala som ho bozkávať
a na moje šťastie mal na sebe košeľu. No to kým porozopínam. Bozkávala som ho pričom som sa pokúšala konečne mu rozopnúť košeľu. Konečne sa mi podarilo. Potešila som sa v duchu. "Teraz?" Spýtal sa potichu. "Teraz." Odpovedala som, pričom som sa sústredila len na jeho pery a rukami na hrudník. Zrazu niekto vošiel dnu. Teda ani nie dnu pretože my sme boli na zlom mieste. Bol to Nick a Lucy. Keď nás uvideli najprv , len pozerali, pravdepodobne rozmýšľali či sme pred alebo po, a o chvíľu sa Nick ozval. "Nemohli by ste kľudniť hormóny? O chvíľu máme byť na koncerte GMA (Good Morning America)"
Ja som sa cítila tak strašne trápne. Ešte v živote sa mi (nám) podobné nestalo. "Už?" Spýtal sa Joe. "No kebyže pri svojej činnosti pozeráte aj hodinky." Dobiedzal Nick. "Nicholas! Sklapni! Nikto sa ťa na nič nepýtal." "To je v poriadku." Povedala som. Pomohla som mu s gombíkmi na košeli, dala som mu bozk a už ho nebolo ani s bratom.

Viseli vo výťahu

27. května 2010 v 9:18 | Nikita |  New
xjonasx.blog.cz
Za dobrotu na žobrotu - asi to behalo mysľou chlapčenského tria The Jonas Brothers po ich vystúpení pod holým nebom, ktoré sa konalo zdarma minulý víkend. Ostali totiž zaseknutí vo výťahu!

Po dobrom koncerte si chceli chalani odpočinúť ale namiesto toho uviazli vo výťahu a trčali tam takmer hodinu, ako povedal Kevin.

"Uviazli sme tam ôsmi ľudia, vrátane Veľkého Roba," dodal Joe a zároveň ukazoval na golema stojaceho blízko nich, ktorý pracuje ako ich ochrankár. "Bol to veľký výťah pre 21 osôb."

Na otázky, kto začal panikáriť ako prvý, Joe odpovedal: "Ja a Nick!"

"Ja som nepanikáril," bránil sa Nick. "Len som bol trocha nervózny z toho, že nemám pri sebe svoj tester na hladinu cukru v krvi. Ak by to na mňa prišlo, boli by sme úplne bezmocní!"

zdroj: kamarat

Nick Jonas Bayer USB Contour Meter

26. května 2010 v 19:28 | Nikita
Nick je tam tak roztomilí + je tam moja 2 obľúbená pesnička z jeho albumu :D

JONAS L.A.-nová séria

26. května 2010 v 19:25 | Nikita |  New
Joe a ten jeho krok :D :D ... I LOVE


To pozeráte xD

26. května 2010 v 19:20 | Nikita
Áno vidíte dobre. Píšem sem ja, Nikita. Už ste na mňa zabudli, že? Poparavde už mi to tu nechýbalo tak ako inokedy. Nemám čas na tento blog a popravde posledné týždne som rozmýšľala o zrušení. Predsa len idem do BA kde to bude dosť náročné a ja ani nemám notebook. No ale rozhodla som sa, že nič rušiť nebudem. Prečo? Jednoducho to tu mám na to až príliš rada.
Vaša Nikita

Forever59

23. května 2010 v 16:21 | Pinkberry |  Forever
Kevin
Dlho som rozmýšľal a dostal som sa stále k tej istej myšlienke. Požiadam Dani o ruku. Už sa dlho poznáme a ja ju z celého srdca milujem. Prsteň mám kúpený už dávno ale doteraz som nevedel kedy položiť najdôležitejšiu otázku v mojom živote. Chcel som aby to bolo jednoduché, ale predsa aby bola šťastná. Musel som počkať na večer. "Dani, zlatko obleč sa, pôjdeme na chvíľu von."
"Teraz? Večer?" "Ano. Prečo, nemáš rada pohľad na nočnú oblohu?" "Dobre, dám si na seba kabát a môžeme ísť." O chvíľu už aj bola oblečená. "A kam to vlastne ideme?" "Nechaj sa prekvapiť." Naťahoval som ju a chytil za ruku. "Kevin, vieš, že nemám rada také prekvapenia pred ktorými ma ešte hodinu naťahuješ." "Viem zlato." A sladko som ju pobozkal. "Myslíš si že päť rokov je dlhá doba?" Spýtal som sa. "Je...dosť. Prečo sa pýtaš?" Medzitým sme prikráčali bližšie ku stromom. "Myslíš, že sme sa za tých päť rokov dostatočne spoznali?" "Prečo mi dávaš také otázky?" "Ja len chcem vedieť, či si pripravená na ďalší krok." Po chvíli som otvoril fľašku so svetluškami a rozleteli sa presne na označené miesto. (Predsa bola tá chémia a biola na niečo dobrá) Dani sa s úžasom dívala na vznikajúci nápis "Dani vezmeš si ma?". Keď zistila, čo tam je napísané otočila sa ku mne, ja som si kľakol prsteňom v ruke, nič nepovedala len si čupla ku mne a pobozkala ma. "Tak to mám brať ako áno?" "Nie to máš brať ako áno tisíc krát." Dal som jej prsteň na prst a rýchlo som ju schmatol na ruky. "A teraz pani Jonasová kam máme nemierené?" "Čo najďalej." "Naozaj? Dobre. Čo tak Las Vegas?" "Ale Kevin. Nerob si srandu." "Ja to myslím vážne, utečme." "Ale teraz? Čo tvoji bratia?" "Nemusia mi stále visieť na krku. Pobalíme sa
a zmizneme na taký...týždeň." "Ja neviem." "Nooo....oddýchneme si. Len ty a ja. Žiadne fanynky." "To znie celkom dobre." Pobozkala ma. "Tak ako?" "Idem sa baliť. Ponáhľaj sa aj ty."

Forever 58

9. května 2010 v 18:00 | Pinkberry |  Forever
inak ľudia nwm či vám to prešlo vedením....ale v predchádzajúcej časti sa Joe a Katy po tej hádke vyspali.....:)

Katy
"O čo sa snažíš?" Vedela som, že niečo chce aj keď som mala zatvorené oči. "Odkiaľ si vedela, že som tu?" "Koho iného tieň by stál nado mnou už asi 5 minút?" "No vieš, že ani neviem?" Ľahol si na mňa a začal ma bozkávať. "Nechcela som byť mokrá." "Budeš musieť." "Ako myslíš." Povedala som s úškrnom a zvalila som ho na chrbát, tým pádom sa on ocitol v piesku. Predtým bol mokrý a teraz sa naňho všetok piesok nalepil :D. "Ty potvora!" "Kde? Ja žiadnu nevidím!?" Začala som utekať a zistila som, že ma naháňa. Boli sme ako malé deti. Behali sme po pláži a všetci naokolo na nás zazerali. Nakoniec ma predsa len dostal. Zobral ma na ruky. Čakala som, čo urobí. On sa len pozeral. Pozeral sa mi najprv do očí, potom si ma celú prešiel. Vlnobytie som počula vždy hlasnejšie a hlasnejšie až sa zmenilo na tlkot srdca. Znova sa vrátil pohľadom k mojim očiam. "Si taká nádherná.....Milujem ťa." Pohladil ma po vlasoch. "Aj ja ťa milujem." Pobozkala som ho a on ma konečne položil na vlastné nohy. "V tých šatoch si bola taká nádherná. Moja mama bola veľmi rada, že si si ich obliekla. Ale....nemusela si." "Teraz narážaš na to, že som si mohla vybrať aj sama svadobné šaty, že ano?" "Ehm...ano." "Joe, bolo mi cťou mať na sebe svadobné šaty tvojej mamy a nevymenila by som ich za nič." "Tak to som rád." "Joe, sľúb mi niečo." "Hocičo." "Vždy budeme takíto šťastní. Hocičo sa stane." "Čo by sa malo stať?" "Sľúb mi to!" Dobiedzala som. "Sľubujem." Povedal a ja som ho odmenila sladkým bozkom.
Nick
"Vidíš? Takto som si to predstavoval. Žiadna práca, žiadne vreštiace fanynky. Len ty a ja." "Ale Nicholas, nebuď taký! Vieš že oni vás majú radi." "Nevedia sa vyjadriť trocha inak?" "Tak čo by si chcel? Aby ti vliezli do domu?" "Nie" "No tak?" Po ničom inom som naozaj túžiť nemohol. Na mieste kde v 10 km okruhu okrem nás nie je ani duše, s Lucy ležať na tráve a užívať si prítomnosť toho druhého. "Skoro som zabudol." Vybehol som k autu a priniesol som košík. "Ty chceš jesť?" Prekvapene sa spýtala keď uvidela obsah košíka. "Ja nie, ale ty budeš musieť pretože nemám rád anorektičky." "Ja ti dám takú anorektičku, že sa nespamätáš!" "Alebo môžeme skúsiť druhý spôsob priberania ale na to treba dvoch ľudí. Sama by si to nezvládla." "Vieš čo?" Určite chcela dodať "choď do riti" ale bolo z toho "Nemám v úmysle sex uprostred lesa." "Ale zlato, my sme uprostred lúky. Ani tak nechceš?" "Nicholas varujem ťa! Ešte jedna takáto hláška a ocitneš sa na tej tvojej "lúke" sám!" "Dobre, dobre už som ticho." Medzitým som ju naozaj presvedčil aspoň na musli tyčinku. Zatiaľ kým jedla ja som sa snažil o niečo, čo som doteraz neskúšal. Vyrábal som prsteň z trávy. Nie je to nejak extra romantické ale nič iné na výber nemám. Ležala a pozerala sa dohora. Chytil som ju za ruku na znak, že sa á postaviť. Bolo jej vidieť otázniky v očiach. "Lucy. Staneš sa mojou manželkou?" Bol to len prsteň z trávy ale ona bola predsa taká šťastná ako nikdy predtým. "Nick. Ja....ano..ano...100 krát ano!" Objala ma a potom pobozkala. O chvíľu sme sa zas zvalili na trávu a potom ona niečo vyrábala. Na prst mi natiahla prsteň z trávy so slovami: "Nič nás nerozdelí."