Hlavne úsmev...

31. prosince 2011 v 21:27 | Nikita
Tento rok má byť ten posledný, tak nezabudnite žiť každý deň naplno :D ....
Vaša Nikita ...
 

Zoznam vecí ktoré chcem zažiť...

2. listopadu 2011 v 17:52 | Zoznam mojich túžob... |  Moje keci
1. Dostať sa na umeleckú strednú
2. Dostať sa na VŠMU, alebo niečo v tom štýle
3. Ísť do anglicky hovoriacej krajiny aspoň na 2 týždne
4. Ísť do USA
5. Mať vlastný byt
6. Potápať sa v mori
7. Ísť do Paríža zo svojimi proateľmi
8. Zamilovať sa do toho správneho
9. Spraviť si vodičák
10. Mať auto
11. Zaplatiť rodičom poriadnu dovolenku
12. Schudnúť 5 kilov
13. Zahrať si vo filme
14. Pracovať v divadle
15. Kúpiť si stroj na zmrzlinu
16. Zaplatiť si profesionalneho fotografa
17. Vyhrať poriadne veľkú cenu
18. Napísať knihu
19. Prekvapiť samu seba
20. Neprepadnúť z nemčiny

Secret 3.0

6. října 2011 v 16:07 | Nikita |  Secret
"nejaké iné nápady?" prevrátila som očami. "Vlastne ich mám veľa. Udusiť ho vankúšom, rozbiť mu hlavu, zlomiť mu ruku, prejsť ho autom, alebo ešte lepšie. Kamiónom... ale môj najobľúbenejší je hodiť ho nadržaným gayom." uškrnul sa. "desíš ma" zamrmlala som. "Čo keby sme sa dnes už nevenovali tejto záležitosti" ospravedlňujúco sa usmial. "Ja som za" úsmev som opätovala. "Takže čomu by si sa chcel venovať?" dodala som. Joe sa zaškeril a položil svoj kúsok Pizzi na stôl. Zobral mi z ruky aj ten môj a urobil s ním to isté.
 


Tanec je ...! (alebo ako som prišla o koleno)

27. září 2011 v 16:03
Kde bolo tam bolo, bola jedna veľmi mantavá a neohybná dievčina. Ale raz sa osudu zachcelo urobiť si z nej žarty a tak sa dostala na konzervatórium, kde sa tancuje balet a iné veľmi náročné tance. Dievčina sa ale nevzdávala a snažila sa tancovať o dušu, aj keď jej to ani trochu nešlo. Aspoň sa snažila. Po roku začala mať nádej, že keď už prežila jeden prežije aj ďalšie roky. No osud sa jej chcel zase vysmiať a tak jedného krásneho a slnečného dňa nešťastne si na tanci pochrámala chrupavku v kolene. Čo pre úbohé dievča znamenalo, že MINIMÁLNE 10 dní bude chodiť s barlami a kedy bude tancovať, to ani doktori netušia. KONIEC

Nerada to hovorím, ale to dievča som ja a naozaj neviem ako to v škole všetko doženiem. Prečo musím mať práve ja takú smolu??? 10 DNÍ!!!! A to ani nehovorím o tom, že sa to stalo práve vtedy, keď som naozaj v škole byť chcela. Tento týždeň totiž dávajú v divadle jednu úžasnú hru a my sme na ňu zo školy mali ísť. Samozrejme, že ja môžem ísť akurát tak do postele!!!

Tento týždeň som ale už bola raz v divadle. Ešte pred tým ako sa to stalo. A vlastne tento článok by Vám mal oznámiť, že ak ste ešte neboli na predstavení Cyrano , alebo Romeo a Julia (Túlavé divadlo) tak si okamžite zistite kde hrajú a bežte tam, lebo sú to tie najlepšie urobené komédie aké som za posledné 3 roky videla a to som ich videla naozaj veľa. Tak to je asi všetko čo som Vám chcela povedať.

Tak šup šup do divadla
Vaša (jedno nohá) Nikita

Všetko je také isté ...

11. září 2011 v 19:27 | Nikita
Škola je opäť tu. Ako vždy to znamená, že nič nestíham, ale tento rok to bude horšie než hrozné. Môj rozvrh vyzerá asi nasledovne. Pondelok 11 hodín, utorok 12 hodín, streda a štvrtok 8 hodín a piatok 10 hodín. Všetko by som na ňom vedela predýchať. ČO TEN PIATOK???? Ako mám podla nich chodiť domov??? Cestujem z BA do NR 2 hodimy. To budem v NR o pol ôsmej, ale z NR mi už potom nejde autobus k nám na dedinu!! Neviem čo urobím, ale nejak sa to musí vyriešiť.

V pondelok mala moja láska Luss narodeniny. Tak jej chcem ešte raz popriať všetko najlepšie.

Tento rok musí byť niečím výnimočný. Keď to zas padne do stereotypného kolobehu tak to asi fakt dotiahnem do ústavu. Hneď 1. deň v škole bol zaujímavý Smějící se. Meškali sme a "nanešťastie" sme zmeškali príhovor riaditeľky. Nebol to úmysel, ale pravdu povediac, lepšie sa ten deň začať nemohol. Potom nasledovala omša ktorú som ako vždy prespala, no a nasledovalo flákanie po meste. Jediné čo my cez prázdniny chýbalo. Pofľakovanie v Bratislavskom centre mesta Smějící se. A ešte ON, ale o tom tu písať nechcem.Poviem len, že moje pocity sú po prázdninách ešte silnejšie a ...bojím sa, že ke´d o tom budem ešte aj písať stane sa to ešte silnejšie, ale to už by som nezniesla.Aj tak ma už bolí, že sa to nikdy nedozvie, že možno ani nevie, že existujem....


Práve teraz som zahrabaná v knihách. Nemala som si to nechávať na koniec prázdnin. Našťastie sme sa tento týždeň neučili, tak mám čas to ešte dočítať. Do utorka musím mať prečítané ešte dve hry. Bolo by omnoho ľahšie čítať to, keby tomu rozumiem. Mám ale pocit, že Viliam Klimáček sa stále točí okolo vojny a podobných vecí a mňa tieto veci vôbec nezaujímajú, takže sa strácam. Navyše celý deň nič iné nepočujem len "to" čo sa stalo pred 10 rokmi. Dáva mi to obzvlásť deprimujúcu náladu. Videla som aj záznami z toho dňa. Ostalo mi zle. Pozerala som aj priame vysielane z NY a dokonca som si obäte uctila minútov ticha. Neviem si predsatviť aké muselo byť strašné byť v tých lietadlách, alebo v dvojičkách. Keď padla Južná veža, Severná už musela vedieť že sa s ňou stane to isté. Na horných poschodiach ostalo uväznených viac ako 1550 ľudí. "Ľudia si nevyberali či zomrú, ale ako zomrú."

A to čo sa stalo našim hokejistom. Dozvedela som sa to v MHD, pri ceste do nákupného centra. Nechcela som tomu veriť! Vlastne ešte teraz tomu nemôžem veriť. PlačícíPlačící Náš Pavol Demitra proste nemôže byť preč. Bol to úžasný človek. Prečo musia umierať dobrý a svine ostávať na žive? To naozaj neexituje spravodlivosť?? Nerozhodný

Vaša Nikita

Secret 2.9

25. srpna 2011 v 15:33 | HaNa |  Secret
Sedela som chrbtom opretá o dvere do izby, ked som počula buchnuť
vchodové dvere a následne štartovať motor. Slzy mi začali tiecť este
viac. Prečo to Mike spravil? Mal v niečom pravdu? Mám Joovi povedať o
tajomstve? Alebo radšej nie? Prečo Joe tak reagoval? Myslela som, že
to pochopí a všetko bude fajn... Prečo nemám právo byť šťastná?
Schulena som sa do klbka a zaspala na posteli. Zobudila som sa neskoro
večer. Bolo šesť. Vôbec som netušila čo robiť. Vlastne jedno som
vedela. Nerozmýšľat, inak by ma zas rozbolela hlava a začali vlhnut
oči. Vzala som bike, vodu a išla na výlet. Prečistit si hlavu.

Thought of you

24. srpna 2011 v 23:03 | Nikita |  Moje keci
Musím sa podeliť o toto krásne video, ktoré mi do očí nahnalo slzy.Keď už sa Vám nebude páčiť, tak si aspoň zatvorte oči a započúvajte sa do hudby. Je omamná.

Celý článok

Secret 2.8

21. srpna 2011 v 14:22 | Nikita |  Secret

"Čo ti tak trvalo?" otvorila som dvere, ale na moje prekvapenie v nich nestál Mike, ale Joe. "To je od teba veľmi milé privítanie" zasmial sa a pobozkal ma. "Čakala som Mika. Čo si doma tak skoro?" Zavrela som za ním dvere. "netešíš sa?" podvihol obočie. Zrejme reakcia na môj nie veľmi príjemný tón v hlase. "Nie, prepáč," Objala som ho.. "Ja len, že Mike tu mal byť už 15 minút. Mám o neho strach" hneď ako som dopovedala Mike klopal na dvere. "Dúfam, že máš dôvod, prečo ti to tak trvalo?" oborila som sa na neho hneď ako som otvorila dvere. "Ja som premýšľal čo ti povedať. Tá včerajšia SMS bola písaná v slabej chvíľke. Neviem čo to do mňa vošlo. "

Secret 2.7

17. srpna 2011 v 22:27 | HaNa |  Secret
Čo mala tá SMS znamenať? Viem, že Mike tu bol vždy pre mňa, veď je to
môj najlepší kamarát. Ale on napísal pri mne, pri mne, PRI MNE!! To
prvé klopanie, divne správanie, tá SMS...nesleduje nás? Nie, už som
paranoidna. Pre istotu som nazrela cez pohovku na okno a potom na
dvere. "čo sa deje Carrie?" spýtal sa Joe. "nič, len sa mi čosi
zdalo..." pozrel tým istým smerom. "počkaj tu, pôjdem to
skontrolovať..." postavil sa, ale ja som ho chytila za ruku. "nie,
nechod nikam. Nenechavaj ma tu..." prosíkala som. "ale veď sa iba
pozrem" stale som držala jeho ruku. Čoraz pevnejšie. "Joe, prosím.
Teraz ťa potrebujem tu," mala som fakt zúfalý hlas. "dobre teda,"
sadol si ku mne a pritulil si ma. Chvíľku som sa este bála, ale v jeho
náručí vsetky moje obavy pomaly zmizli. Tak ako ked ráno vychádza
slnko. Všetka tma sa rozplynie. Čím ďalej tým som si bola viacej
istejšia čo som cítila k Joovi.

Secret 2.6

9. srpna 2011 v 20:22 | Nikita |  Secret
ďakujeme za komentáre :)
Bolo mi tak ľúto ho nechať ísť. Bola som nad mieru unavená, ale stále som cítila ten pocit zanedbania. Mike mi v podstate ukradol dnešný večer. Donútil ma stráviť ho so smrkajúcim chlapcom v okuliaroch. Keď som sa pozrela von oknom a jeho auto sa mi stratilo pred očami cítila som zvláštny pocit v hrudi. Chcelo sa mi za ním bežať. V duchu som sa smiala. Nikdy som si nepomyslela, že ostanem na niekom tak závislá.

Kam dál